10 mýtov o ACTA alebo Čo treba vedieť o Obchodnej dohode o boji proti falšovaniu

BRATISLAVA, 7. februára 2012 (tlacovasprava.sk) – Zastúpenie Európskej komisie na Slovensku zverejnilo v súvislosti s aktuálnymi diskusiami o dokumente ACTA nasledovný materiál, v ktorom vyvracia niektoré mýty o jeho obsahu.

1. ACTA obmedzí prístup k internetu a zavedie cenzúru webových stránok.

Prečítajte si znenie dohody ACTA – ani jedno ustanovenie dohody toto tvrdenie neopodstatňuje. ACTA sa týka riešenia rozsiahlej protiprávnej činnosti, ktorej sa často dopúšťajú zločinecké organizácie a v dôsledku której EÚ stráca ročne 8 miliárd eur. ACTA sa netýka spôsobu, akým ľudia využívajú internet vo svojom každodennom živote. Používatelia internetu môžu na webe naďalej zdieľať materiály a  informácie, ktoré nemajú pirátsky charakter. Na rozdiel od návrhov, o ktorých sa diskutuje v USA (SOPA a PIPA), ACTA neobmedzí práva ľudí na internete ani nepovedie k rżeniu, či cenzurovaniu webových stránok.

ACTA výslovne stanovuje, že aj v prípadoch kedy sa zakročuje voči rozsiahlemu rozširovaniu pirátskeho obsahu sa musí postupovať tak, aby sa zachovali základné práva, akými sú sloboda prejavu, pro na spravodlivý proces a ochrana súkromia.

2. ACTA povedie ku kontrole laptopov cestujúcich leteckej dopravy na hraniciach a k monitorovaniu internetovej prevádzky.

Jednou zo základných zásad, ktoré sú v dohode výslovne uvedené, je dodržiavanie základných práv, ako je právo na súkromie, slobodu prejavu a ochranu údajov. V dohode ACTA sa dokonca konkrétne uvádza, že cestujúci nebudú podliehať kontrolám, ak bude mať prípadný tovar porušujúci práva nekomerčný charakter a nebude súčasťou rozsiahleho nezákonného obchodu.

3. ACTA je tajnou dohodou. Rokovania neboli transparentné a prebiehali za „zatvorenými dverami“. Európsky parlament nebol v plnej miere informovaný, zainteresované strany neboli konzultované.

Znenie ACTA je verejne dostupné pre všetkých. Rokovania o dohode ACTA sa nelíšili od
rokovaní o akejkoľvek inej medzinárodnej dohode. Takéto dohody sa spravidla neprerokúvajú na verejnosti, v Lisabonskej zmluve a v revidovanej rámcovej zmluve sa však stanovujú jasné pravidlá, ako má byť o takýchto obchodných rokovaniach informovaný Európsky parlament (EP). A tieto pravidlá sa prísne dodržiavali. Komisár pre obchod Karel De Gucht sa zúčastnil na troch plenárnych rozpravách v EP, odpovedal na desiatky písomných a ústnych otázok, ako aj na dve uznesenia a jedno vyhlásenie EP,
zatiaľ čo útvary Komisie v priebehu rokovaní zorganizovali viaceré informačné stretnutia pre členov EP venované konkrétnym otázkam.

Verejnosť bola tiež od začiatku rokovaní informovaná o cieľoch a celkovom priebehu rokovaní. Od apríla 2010 Komisia po každom kole rokovaní vydala súhrnnú správu a prerokovávané znenie dohody. Zorganizovala tlačové brífingy a štyri konferencie so zainteresovanými stranami týkajúce sa ACTA (22. júna 2008, 21. apsla 2009, 22. marca 2010 a 25. januára 2011), z ktorých jedna sa konala len niekoľko dní pred prvým kolom rokovaní. Na tieto podujatia mal prístup každý – občania, zástupcovia odvetví, mimovládne organizácie i médiá. Naši rokovací partneri, ako napríklad USA, Švajčiarsko, Austrália a Kanada, uskutočnili podobné kroky.

Signatári ACTA sa stretli so zúčastnenými stranami aj po každom z negociačných kôl (Wellington, Luzern, Washington a Tokyo). Počas týchto stretnutí negociátori podrobne informovali mimovládne organizácie, akademickú obec i politické strany. Napríklad po kole rokovaní v Luzerne sa predstavitelia Komisie stretli so zástupcami Pirátskej strany z Nemecka, Rakúska a Švajčiarska, ako aj s mimovládnymi organizáciami (ActUp, Oxfam, Lekári bez hraníc, Quadrature du Net, Déclaration du Berne). Zúčastnené subjekty predložili detailné písomné otázky, ktoré potom boli predewmtom diskusie.

4. ACTA povedie k zavedeniu systému „trikrát a dosť“ v súvislosti s protiprávnym konaním na internete alebo k požiadavkám, aby poskytovatelia služieb internetu (ISP) monitorovali alebo filtrovali údaje, ktoré prenášajú.

V dohode ACTA sa nestanovuje systém „trikrát a dosť“ (systém „stupňovanej odozvy“) v súvislosti s protiprávnym konaním na internete. Táto dohoda ani nestanovuje, že poskytovatelia služieb internetu sú povinní monitorovať alebo filtrovať obsah svojich používateľov. ACTA je v plnom súlade so súčasnou právnou úpravou EÚ, ktorá je v účinnosti od roku 2000 (smernica o elektronickom obchode), a nič na nej nemení.

5. ACTA znemožní, aby chudobné krajiny kupovali lacné lieky.

ACTA neobsahuje žiadne ustanovenia, ktoré by mohli mať priamy alebo nepriamy dosah na zákonný obchod s generickými liekmi alebo, v širšom zmysle, na verejné zdravie v celosvetovom meradle. Práve naopak, ACTA výslovne odkazuje na vyhlásenie z Dauhy o duševnom vlastníctve a verejnom zdraví. Podľa ACTA sa tiež trestnoprávne opatrenia a opatrenia na hraniciach nevzťahujú na patenty.

Na druhej strane si musíme uvedomiť, že až 10% z celosvetového objemu predaných liekov je falošných. A mnoho z týchto falšovaných liekov smeruje práve do chudobných krajín. To predstavuje veľké riziko pré zdravie a preto opatrenia voči pirátskym liekom sú opodstatnené.

6. ACTA uprednostňuje držiteľov práv duševného vlastníctva. ACTA odstraňuje záruky a výnimky existujúce podľa medzinárodného práva.

Práve naopak, ACTA je formulovaná veľmi pružne a zahŕňa záruky potrebné na to, aby zúčastnené krajiny mohli dosiahnuť primeranú rovnováhu medzi všetkými dotknutými právami a záujmami, v súlade so svojimi hospodárskymi, politickými a sociálnymi cieľmi, ako aj so svojimi právnymi tradíciami. Všetky záruky a výnimky podľa práva EÚ alebo podľa Dohody o aspektoch práv duševného vlastníctva súvisiacich s obchodom (TRIPS) zostávajú v plnej miere zachované.

7. Ustanovenia ACTA týkajúce sa trestnoprávneho presadzovania práv duševného vlastníctva si vyžadujú prijatie ďalších právnych predpisov na úrovni EÚ.

EÚ nemá právne predpisy týkajúce sa trestnoprávnych opatrení. Ustanovenia dohody ACTA o trestnoprávnom presadzovaní práv si nevyžadujú prijatie ďalších právnych predpisov na úrovni EÚ. Niekoľko členských štátov možno bude musieť upraviť svoje právne predpisy týkajúce sa trestnoprávneho presadzovania práv, aby splnili prijaté záväzky (ACTA je dohodou, ktorá spadá do spoločnej právomoci EÚ a členských štátov).

To veľmi jasne potvrdila Právna služba Európskeho parlamentu vo svojich stanoviskách, v ktorých odpovedala na otázky Výboru pre medzinárodný obchod (stanovisko z 5. októbra 2011) a Výboru pre právne veci (stanovisko z 8. decembra 2011).

8. ACTA vedie k „harmonizácii zadnými dverami“. Podľa štúdie, ktorú Výbor Európskeho parlamentu pre medzinárodný obchod (INTA) zadal akademickým pracovníkom, si ACTA vyžiada zmeny v právnych predpisoch EÚ týkajúcich sa presadzovania práv a/alebo v zákonoch jednotlivých štátov.

Ustanovenia ACTA sú zlučiteľné s existujúcimi právnymi predpismi EÚ. ACTA si nevyžiada revíziu ani úpravu právnych predpisov EÚ. Žiadny členský štát nebude zároveň musieť preskúmať opatrenia alebo nástroje, ktorými vykonáva príslušné právne predpisy EÚ. ACTA je tiež v súlade s medzinárodným právom, najmä s Dohodou WTO o aspektoch práv duševného vlastníctva súvisiacich s obchodom (TRIPS). Z uvedenej štúdie INTA nevyplývajú dôkazy o žiadnej konkrétnej situácii, v ktorej by ACTA bola
v rozpore s čo i len jedným ustanovením existujúcim v právnych predpisoch EÚ, alebo by si vyžadovala jeho zrušenie či zmenu. To veľmi jasne potvrdili dve stanoviská Právnej služby Európskeho parlamentu uvedené vyššie. Ďalšie informácie sú k dispozícii tu.

9. O dohode ACTA sa rokovalo ako o samostatnej dohode, aby sa predišlo jej prerokovávaniu v rámci otvoreného mnohostranného fóra, ako je Svetová obchodná organizácia (WTO) alebo Svetová organizácia duševného vlastníctva (WIPO).

Komisia by sa bola problémami s presadzovaním práv duševného vlastníctva radšej zaoberala v rámci WTO alebo WIPO a predložila množstvo návrhov v tomto smere. Niektorí iní členovia týchto organizácií však boli proti akejkoľvek diskusii na túto tému. ACTA stanovuje medzinárodné štandardy v oblasti práv duševného vlastníctva; je to mnohostranná dohoda, ku ktorej sa môžu pripojiť ďalšie krajiny.

10. EÚ bude presadzovať, aby tretie krajiny uplatňovali ustanovenia dohody ACTA, prostredníctvom ich začlenenia do dohôd o voľnom obchode.

Takýto úmysel nemáme a EÚ túto možnosť počas bilaterálnych rokovaní ani nenavrhla.

Andrej KRÁLIK
Vedúci tlačového a politického oddelenia
Zastúpenie Európskej komisie na Slovensku
Palisády 29
811 06 Bratislava
E-mail: andrej.kralik@ec.europa.eu
Tel.: 02 59 20 32 93
Fax: 02 54 43 29 79

Komentuj...

Zadajte svoje údaje, alebo kliknite na ikonu pre prihlásenie:

WordPress.com Logo

Na komentovanie používate váš WordPress.com účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Google photo

Na komentovanie používate váš Google účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Twitter picture

Na komentovanie používate váš Twitter účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Facebook photo

Na komentovanie používate váš Facebook účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Connecting to %s

This site uses Akismet to reduce spam. Learn how your comment data is processed.