Jana Dubovcová: Národná rada SR bezprecedentným spôsobom zasiahla do nezávislosti Verejného ochrancu práv

BRATISLAVA, 27. marca 2013 (tlacovasprava.sk) – Dňa 22. marca 2013, Národná rada Slovenskej republiky hlasmi 77 poslancov (proti hlasovalo 51 poslancov) rozhodla na základe návrhu poslankyne Tomanovej (Smer SD), vrátiť správou o činnosti verejného ochrancu práv za rok 2012 na dopracovanie.

Podľa článku 1 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“), Slovenská republika je zvrchovaný, demokratický a právny štát.

Podľa článku 2 ods. 2 ústavy, štátne orgány môžu konať iba na základe ústavy, v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon.

Podľa článku 152 ods. 4 ústavy, výklad a uplatňovanie ústavných zákonov, zákonov a ostatných všeobecne záväzných právnych predpisov musí byť v súlade s touto ústavou.

Podľa článku 151a ods. 1 ústavy, verejný ochranca práv je nezávislý orgán Slovenskej republiky, ktorý v rozsahu a spôsobom ustanoveným zákonom chráni základné práva a slobody fyzických osôb a právnických osôb v konaní pred orgánmi verejnej správy a ďalšími orgánmi verejnej moci, ak je ich konanie, rozhodovanie alebo nečinnosť v rozpore s právnym poriadkom.

Verejná ochrankyňa práv Jana Dubovcová
Verejná ochrankyňa práv Jana Dubovcová

Verejný ochranca práv predkladá národnej rade každý rok v prvom štvrťroku správu o činnosti, v ktorej uvedie svoje poznatky o dodržiavaní základných práv a slobôd fyzických osôb a právnických osôb orgánmi verejnej správy a jeho návrhy a odporúčania na nápravu zistených nedostatkov (§ 23 ods. 1 zákona č. 564/2001 Z.z. o verejnom ochrancovi práv v znení neskorších predpisov).

Ústava SR, vo svojej ôsmej hlave, zaraďuje verejného ochrancu práv (ďalej len „VOP“) a prokuratúru Slovenskej republiky, medzi samostatné ústavné (štátne) orgány.

Právna teória pritom tak prokuratúru, ako aj VOP (spolu so súdmi), zaraďuje medzi orgány ochrany práva, ktorých hlavnou úlohou je preventívne a represívne pôsobiť na adresátov právnych noriem, s cieľom zabezpečenia ich dobrovoľného alebo vynúteného dodržiavania.

V zmysle rešpektovania klasickej teórie deľby moci preto medzi Národnou radou Slovenskej republiky a VOP neexistuje a ani nemôže existovať stav nadriadenosti a podriadenosti (rovnako ako medzi NR SR a súdmi, NR SR a prokuratúrou, NR SR a Najvyšším kontrolným úradom alebo NR SR a Národnou bankou Slovenska) a zákonodarný orgán nemôže svojvoľne zaväzovať žiadnu ďalšiu zložku moci v štáte, aby niečo vykonala, pokiaľ ho k tomu priamo nezmocňuje ústava.

Ústavný súd Slovenskej republiky v tejto súvislosti opakovane konštatoval, že: „Ústava Slovenskej republiky vymedzuje proporcie a hranice deľby moci medzi jednotlivými štátnymi orgánmi. Ak Národná rada Slovenskej republiky chce upraviť určité spoločenské vzťahy ako vzťahy právne, môže tak urobiť len v rozsahu a spôsobom, ktorý je v súlade s ústavou. Národná rada rozšírením svojej pôsobnosti nad rámec ústavy nemôže obmedziť pôsobnosť iných štátnych orgánov alebo prevziať ich kompetencie spôsobom, ktorý nie je v súlade s princípom právneho štátu“ (PL ÚS 29/95) a tiež, že: “Zákonodarný orgán je rovnako viazaný ústavou a princípmi vyjadrenými v spomínanom čl. 1 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, pričom zmenu Ústava Slovenskej republiky v tomto nepripúšťa, lebo majú konštitutívny význam pre demokratickú povahu Slovenskej republiky„ (PL. ÚS 16/95).

Národná rada Slovenskej republiky, svojim hlasovaním dňa 22. marca 2013, ktorým vrátila správu VOP za rok 2012 na dopracovanie a teda bezprecedentným spôsobom zasiahla do nezávislosti VOP.

Svojím uznesením totiž VOP zmeniť obsah správy, v ktorej ako nezávislý orgán Slovenskej republiky uviedol svoje poznatky o dodržiavaní základných práv a slobôd fyzických osôb a právnických osôb orgánmi verejnej správy a tiež aj svoje návrhy a odporúčania na nápravu zistených nedostatkov.

Nakoľko žiadna právna norma v slovenskom právnom poriadku pritom nezmocňuje Národnú radu Slovenskej republiky k tomu, aby vrátila správu VOP na dopracovanie a zákonodarný orgán teda uplatnil svoju pôsobnosť nielen v rozpore s princípom demokratického a právneho štátu (čl. 1 ods. 1 ústavy), ale aj v rozpore s ústavnou požiadavkou, aby štátne orgány konali iba na základe ústavy, v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon (čl. 2 ods. 2 ústavy).

Národná rada Slovenskej republiky sa pri uvedenom rozhodovaní riadila zákonom č. 350/1996 Z.z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov, ktorý však interpretovala v rozpore s obsahom Ústavy Slovenskej republiky a tiež aj obsahom konštantnej judikatúry Ústavného súdu Slovenskej republiky k výkladu právnych predpisov.

ÚS SR v uvedenej súvislosti totiž opakovane konštatoval že: „Ústava je právny predpis najvyššej právnej sily. Z tohto vyplýva, že ju tvoria (ústavné) právne normy najvyššej právnej sily, s ktorými musia byť (mali by byť) v súlade všetky ostatné právne normy obsiahnuté v právnych predpisoch nižšej právnej sily. Ak právna norma obsiahnutá v právnom predpise nižšej právnej sily vyvoláva pochybnosti o svojom súlade s ústavnou normou, ktorá je bezprostredne aplikovateľná, musí orgán verejnej moci, ktorý ich má aplikovať, uplatniť (ústavnú) právnu normu obsiahnutú v ústave, t. j. uplatnenie ústavnej normy má v danom prípade prednosť pred uplatnením právnej normy obsiahnutej v právnom predpise nižšej právnej sily. Zásada prezumpcie ústavnosti dotknutej právnej normy obsiahnutej v právnom predpise nižšej právnej sily je v danom prípade irelevantná, pretože v danom prípade dotknutý orgán verejnej moci uplatní zásadu ústavne konformného výkladu a uplatňovania dotknutých právnych noriem, a preto musí priamo aplikovať ústavnú normu, alebo aplikovať dotknutú právnu normu obsiahnutú v právnom predpise nižšej právnej sily tak, aby jej uplatnenie bolo v súlade s dotknutou ústavnou normou“  (III. ÚS 348/06, I. ÚS 361/2010-34, I. ÚS 255/2010) uviedol tiež, že: „Všetky orgány verejnej moci sú povinné v pochybnostiach vykladať právne normy v prospech realizácie ústavou (a tiež medzinárodnými zmluvami) garantovaných základných práv a slobôd (II. ÚS 148/06, IV. ÚS 96/07).

PhDr. Alena Kuišová
poradkyňa pre komunikáciu a médiá
KANCELÁRIA VEREJNÉHO OCHRANCU PRÁV
Nevädzová 5, P. O. Box 1, 820 04  Bratislava 24
tel: 0911/707 122, 02/48 28 72 36
e-mail: kuisova@vop.gov.sk
web: http://www.vop.gov.sk

Komentuj...

Zadajte svoje údaje, alebo kliknite na ikonu pre prihlásenie:

WordPress.com Logo

Na komentovanie používate váš WordPress.com účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Google photo

Na komentovanie používate váš Google účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Twitter picture

Na komentovanie používate váš Twitter účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Facebook photo

Na komentovanie používate váš Facebook účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Connecting to %s

This site uses Akismet to reduce spam. Learn how your comment data is processed.