Slovenská pošta si pripomína 30. výročie Nežnej revolúcie poštovou známkou

BRATISLAVA, 15. novembra 2019 (tlacovasprava.sk) – Spoločné Česko a Slovenské vydanie poštovej známky: 30. výročie Nežnej revolúcie. Slovenská pošta, vydáva spoločne s Českou republikou poštovú známku „30. výročie Nežnej revolúcie“, s nominálnou hodnotou 1,70 €. Poštová známka rozmerov 44,4 × 54,4 mm, vrátane perforácie, vychádza vo forme upraveného tlačového listu so 4 známkami. Známku vytlačila technikou ofsetu spoločnosť Tiskárna Hradištko, s.r.o.

Poštová známka k 30. výročiu Nežnej revolúcie

Motívom poštovej známky sú zodvihnuté ruky ovinuté trikolórou s prstami v tvare V ako symbolu víťazstva na pozadí ozbrojených policajtov, ktorí v roku 1989 násilným spôsobom potlačili spomienkový študentský pochod na Národní třídě v Prahe.

Súčasne s poštovou známkou je vydaná aj obálka prvého dňa s pečiatkou FDC a domicilom mesta Bratislava. Motívom prítlače FDC obálky je zakladajúci dokument hnutia Verejnosť proti násiliu, motívom FDC pečiatky je text Verejnosť proti násiliu. FDC vytlačila technikou ofsetu BB PRINT, s.r.o. Autorom výtvarného návrhu poštovej známky je akad. mal. Zdeněk Netopil. Autorom FDC a FDC pečiatky je Karol Rosmány, ktorý je autorom pôvodného loga VPN.

Spoločné Česko a Slovenské vydanie poštovej známky: 30. výročie Nežnej revolúcie. Slovenská pošta, vydáva spoločne s Českou republikou poštovú známku „30. výročie Nežnej revolúcie“, s nominálnou hodnotou 1,70 €.

Slovenská pošta s Českou republikou vydáva aj pamätný list k poštovej známke „30. výročie Nežnej revolúcie“ Motívom pamätného listu je dobová fotografia demonštrujúcich občanov na Nám. SNP v Bratislave s odznakmi Nežnej revolúcie. Autorom výtvarného návrhu pamätného listu je Karol Rosmány. Pamätný list vytlačila ofsetovou technikou spoločnosť COLOR&PRINT, s.r.o.

Poštová známka rozmerov 44,4 × 54,4 mm, vrátane perforácie, vychádza vo forme upraveného tlačového listu so 4 známkami. Známku vytlačila technikou ofsetu spoločnosť Tiskárna Hradištko, s.r.o.

„V osemdesiatych rokoch 20. storočia marxisticko-leninistický projekt svetlej budúcnosti ľudstva dodýchaval. Ekonomické zaostávanie „tábora mieru a socializmu“ bolo dramatické a aj Gorbačovov pokus o kvadratúru kruhu v podobe demokratizácie totalitného systému bol len utópiou. Reálny socializmus bol udržateľný len tak, ako vznikol a desaťročia existoval: za ostnatým drôtom, na bodákoch a s obuškami. Tie stáli i na začiatku jeho konca v Československu. Keď policajná brutalita ukončila 17. novembra 1989 – v deň pripomínajúci históriu nacistickej brutality z r. 1939 – pokojný pochod študentov na pražskej Národní třídě, bolo definitívne jasné, že vláda jedinej, komunistickej strany sa končí. Bratislavskí študenti svoju vôľu prejavili už 16. novembra a v priebehu niekoľkých dní bolo jasné, že aj Československo sa vydalo na cestu, ktorou prešla poľská Solidarność i občianski aktivisti vo východnom Nemecku. Státisícové demonštrácie odporu v Prahe, Bratislave a iných mestách i generálny štrajk 27. 11., ktorý dodal silu novo sa formujúcim občianskym hnutiam, akými bolo Občanské fórum a Verejnosť proti násiliu, viedli k zrušeniu ústavne zakotvenej vedúcej úlohy komunistickej strany parlamentom. Prezidentom republiky sa stal disident Václav Havel a v júni 1990 sa po dlhých desaťročiach diktatúry konali slobodné voľby. K tomu zneli hlasy roky umlčaných spevákov Karla Kryla a Marty Kubišovej… a pred našou vlasťou sa otvoril svet.“

Text: Dr. Peter Osuský, člen námetovej komisie Ministerstva dopravy a výstavby SR a člen realizačnej komisie Slovenskej pošty, ako aj priamy účastník Nežnej revolúcie.