V rebríčku najväčších znečistovateľov ovzdušia na Slovensku sa zrazu ocitli aj cementárne – spaľujú dovážaný plastový odpad

BRATISLAVA, 17. januára 2020 (tlacovasprava.sk) – V aktuálnej analýze sme sa pozreli na to, ktoré odvetvia či podniky sú na Slovensku najväčšími producentmi emisií a to tuhých znečisťujúcich látok TZL, ale i plynných a zároveň tých najproblematickejších látok: oxidov dusíka a oxidu uhoľnatého.

V prípade každej spomínanej znečisťujúcej látky sme sa pozreli na 100 firiem s najväčšou emisiou konkrétnej látky. Výsledkom je v prípade každej látky analýza najväčších znečisťovateľov podľa odvetví, krajov či katastra. Jedná sa o najaktuálnejšie dostupné údaje a to za rok 2017.

Ktoré firmy či odvetvia vypúšťajú takpovediac do vzduchu najviac škodlivých látok? A obyvateľov ktorých regiónov či katastrov sa to v konečnom dôsledku najviac dotýka?

Oblasť hutníctva a kovovýroby na popredných priečkach najväčších producentov znečisťujúcich látok asi nikoho neprekvapí. Podiel hutníctva a kovovýroby na produkcii CO predstavuje v SR v rámci stovky najväčších znečisťovateľov ovzdušia až 89 %. V prípade oxidov dusíka sa jedná o tretinový podiel, v prípade tuhých znečisťujúcich látok o podiel presahujúci dve tretiny.

Kto sú najväčší znečistovatelia ovzdušia na Slovensku?

Dôvod tohto nechceného prvenstva je jednoduchý – energeticky náročná výroba a závislosť na fosílnych palivách. Pri výrobe železa a ocele dochádza k chemickému uvoľňovaniu uhlíka, čo je aj jedným z hlavných dôvodov, prečo hutnícke a oceliarske firmy vypúšťajú najväčšie množstvo napr. CO2. Tento fakt iba potvrdzuje skutočnosť, že EÚ už v roku 2009 zaradila košickú oceliareň na 23. miesto v rebríčku najväčších producentov skleníkových plynov v Európe.

Prvenstvo hutníkov a oceliarov bolo očakávané, ale výsledky analýzy priniesli aj niekoľko výrazne prekvapivých výsledkov. Ak doteraz ľudia považovali chemický priemysel za najväčšieho znečisťovateľa ovzdušia, robili to tak trochu neprávom.

Paradoxom je, že podľa tejto analýzy chemický priemysel nie je zďaleka takým znečisťovateľom ovzdušia ako hutníctvo a kovovýroba, alebo napríklad výroba cementu. Prekvapivo, práve výroba cementu je po hutníctve a kovovýrobe jednoznačne jedným z najväčších znečisťovateľov ovzdušia na území SR.

V prípade emisie CO predstavuje podiel výroby cementu takmer 5%, v prípade oxidov dusíka vyše 15% a v prípade tuhých znečisťujúcich látok cca 3 %.

Tak ako v prípade hutníctva a kovovýroby aj výroba cementu je energeticky náročná. Navyše cementári postupne v posledných rokoch vymenili palivo. Namiesto uhlia a plynu začali dovážať zo zahraničia vysoko výhrevný plastový odpad. Tak trochu akoby bez povšimnutia kompetentných orgánov.

Na Slovensku pre každé zariadenie zaoberajúcu sa spaľovaním odpadu, vrátane spaľovní odpadu platia veľmi prísne kritériá, podmienky či kvóty produkcie emisií. V prípade cementární tomu platí vyššia benevolencia čo sa týka limitov, čoho výsledkom sú veľmi vysoké hodnoty predovšetkým oxidu uhoľnatého a oxidov dusíka. Tak napríklad, jedna priemerná cementáreň na Slovensku vyprodukuje ročne toľko CO, ako 100 tisíc osobných automobilov jazdiacich na diesel ročne.

V prvej pätici najväčších priemyselných znečisťovateľov ovzdušia sa nachádzajú pochopiteľne aj oblasti ťažba a energie, chemický priemysel a výroba dreva a papiera.

Koncentrácia podnikov z vyššie uvedených priemyselných odvetví spôsobuje, že medzi najznečistenejšími katastrami na Slovensku nájdeme katastre ako Košice – Šaca, Žiar nad Hronom, Horné Srnie, Ladce, Rohožník, Zemianske Kostoľany, Trnovec nad Váhom či Nováky.

Analýza vychádza z údajov http://www.air.sk a http://www.finstat.sk.

Oxid uhoľnatý (CO)

Dopad na zdravie: CO je toxický a preniká do krvi dýchacím traktom, viaže sa na červené krvné farbivo za vzniku tzv. karboxylhemoglobínu, ktorý stráca schopnosť prenosu kyslíka. Následkom je znížený prívod kyslíka do tkanív. Organizmus však dokáže tolerovať pomerne vysoké koncentrácie bez príznakov zdravotného poškodenia. Vysoké hodnoty karboxylhemoglobínu boli napr. zistené v krvi fajčiarov. Na oxid uhoľnatý sú najcitlivejšie tehotné ženy a ich plody, ďalej malé deti, osoby s ochoreniami srdcovo-cievneho aparátu a staré osoby.

CO podľa odvetvia

Na popredných priečkach rebríčka spoločností s najväčšou ročnou emisiou CO dominujú jednoznačne spoločnosti z oblasti kovovýroby a hutníctva a z výroby cementu.

Spoločností s najväčšou ročnou emisiou CO

V roku 2017 vyprodukovalo na Slovensku 100 najväčších priemyselných znečisťovateľov ovzdušia 149 523 ton CO. Odvetvím s najväčšou produkciou tejto látky je kovovýroba a hutníctvo na úrovni 133 081 ton CO ročne a s podielom až 89 % na celkovej emisii CO (t. j. zo stovky najväčších emitentov CO v SR).

Nasledovala výroba cementu s takmer 5 % podielom a s produkciou CO na úrovni 7 225 ton v roku 2017. Tretím a štvrtým najväčším emitentom CO sú stavebníctvo (iné ako výroba cementu) a oblasť energie a ťažba s podielmi 2 % a s produkciou CO na úrovniach okolo 3 tis. ton CO v roku 2017. Len pre zaujímavosť 4 výrobcovia cementu v roku 2017 vyprodukovali 2,5 – násobne viac CO ako 36 podnikov zaoberajúcich sa výrobou energie či ťažbou.

Zaujímavý je tak rozhodne aj pohľad na ročnú priemernú emisiu CO v prepočte na jednu výrobnú jednotku (jedna spoločnosť môže mať viac výrobných jednotiek ako napr. U.S. Steel Košice, s.r.o.) v každom odvetví. Dominuje kovovýroba a hutníctvo s údajom 7 828 ton CO na firmu. Nasleduje opäť výroba cementu (1 806 ton na cementáreň). Všetky ostatné odvetvia už dosiahli podstatne nižšie „čísla“.

Len pre zaujímavosť, v prípade osobného automobilu (na diesel) je norma v prípade CO stanovená na 0,5 g / km. Predpokladajme, že jedno takéto auto prejde denne 100 km (a ročne teda 36 500 km) a dosiahne povolené emisné maximum. Emisia CO v prípade 100 000 takýchto áut tak ročne predstavuje 1 825 ton.

Ročná priemerná emisia CO v prepočte na jednu výrobnú jednotku

CO podľa krajov a katastra

Regiónom s najväčšou emisiou CO je Košický región na úrovni 116 304 ton a s podielom 78 % na celkovej emisii CO (t. j. stovky najväčších znečisťovateľov CO z celej SR). Na druhom mieste skončil Banskobystrický región s podielom 12 % (18 689 ton CO v roku 2017). Pod tieto čísla sa podpísali v oboch regiónoch najmä výrobcovia z oblasti kovovýroby a hutníctva.

Nasledoval Trenčiansky kraj s podielom 5 % (s emisiou CO na úrovni 6 915 ton). V tomto regióne ale dominovali a najviac CO emitovali výrobcovia cementu.

CO podľa krajov a katastra

Katastrom s najväčšou emisiou CO je jednoznačne okres Košice – Šaca s emisiou na úrovni 113 917 ton a to v dôsledku silného zastúpenia oblasti hutníctva a kovovýroby. Nasleduje kataster Žiar nad Hronom s celkovou emisiou CO na úrovni 16 960 ton (opäť v dôsledku zastúpenia hutníctva a kovovýroby). Tromi ďalšími, CO najviac znečistenými, sú katastre Horné Srnie, Ladce a Rohožník. Práve v týchto troch katastroch sídlia cementárne.

Katastre s najväčšou emisiou CO

Oxidy dusíka (NOx)

Dopad na zdravie: Oxid dusičitý je dráždivý plyn, ktorý pôsobí na dýchacie cesty a spôsobuje ich zužovanie. Na vyššie koncentrácie oxidu dusičitého v ovzduší reagujú najmä astmatici a osoby s primárnym ochorením dýchacej sústavy. Citlivejšími sú aj malé deti a starí ľudia.

Oxidy dusíka podľa odvetvia

V prvej desiatke spoločností s najväčšou ročnou emisiou oxidov dusíka nájdeme predovšetkým spoločnosti z oblastí kovovýroba a hutníctvo, výroba cementu, energie a ťažba, výroba dreva a papiera a z chemického priemyslu.

Oxidy dusíka podľa odvetvia

V roku 2017 vyprodukovalo na Slovensku 100 najväčších priemyselných znečisťovateľov ovzdušia 21 159 ton oxidov dusíka. Odvetvím s najväčšou produkciou tejto látky je kovovýroba a hutníctvo na úrovni 7 078 ton ročne a s podielom 34 % na celkovej emisii oxidu dusíka (t. j. zo stovky najväčších emitentov oxidu dusíka).

Nasledovala oblasť energia a ťažba s takmer 22 % – ným podielom a s produkciou na úrovni 4 617 ton v roku 2017. Tretím najväčším emitentom oxidu dusíka je výroba cementu s 3 275 tonami a s podielom takmer 16 %.

Prekvapivo ekologicky zaznávaný chemický priemysel (so 17 podnikmi, resp. výrobnými jednotkami) vyprodukoval vlani na Slovensku iba cca polovicu z množstva oxidu dusíka, ktoré vyprodukovali 4 cementárne.

Zaujímavý je ale aj pohľad na priemernú emisiu oxidov dusíka v prepočte na jednu spoločnosť v každom odvetví. Prekvapivo nedominuje kovovýroba a hutníctvo, ale jednoznačne výroba cementu s úrovňou 819 ton na jednu spoločnosť (výrobnú jednotku).

Kovovýrobe a hutníctvu s úrovňou emisie 544 ton na jednu výrobnú jednotku patrí pomyselné druhé miesto. Jedna spoločnosť v oblasti výroby dreva a papiera vlani vyprodukovala v priemere 183 ton oxidu dusíka.

Len pre zaujímavosť, v prípade osobného automobilu (na diesel) je norma v prípade oxidu dusíka stanovená na 0,08 g / km. Predpokladajme, že jedno takéto auto prejde denne 100 km (a ročne teda 36 500 km) a dosiahne povolené emisné maximum. Emisia oxidu dusíka v prípade 100 000 takýchto áut tak ročne predstavuje 292 ton.

Priemerná emisia oxidov dusíka v prepočte na jednu spoločnosť v každom odvetví. Poradiu dominuje výroba cementu s úrovňou 819 ton na jednu spoločnosť (výrobnú jednotku).

Oxidy dusíka podľa krajov a katastra

Regiónom s najväčšou emisiou oxidu dusíka je Košický región na úrovni 8 019 ton a s podielom 38 % na celkovej emisii oxidu dusíka (t. j. stovky najväčších znečisťovateľov oxidom dusíka z celej SR).

Pod tieto čísla sa podpísali predovšetkým výrobcovia z oblasti kovovýroby a hutníctva a z oblasti výroby cementu. Na druhom mieste skončil Trenčiansky región s podielom 16 % (3 478 ton oxidu dusíka). V Trenčianskom regióne dominovali emisie oxidu dusíka pochádzajúce predovšetkým z oblasti ťažby a energie a taktiež z dvoch cementární nachádzajúcich sa v tomto kraji.

Nasledovali Bratislavský región s podielom 13 % (2 734 ton), Banskobystrický región s podielom 12 % (2 514 ton) a Žilinský región s podielom 11 % (2 356 ton).

Oxidy dusíka podľa krajov a katastra

Katastrom s najväčšou emisiou oxidu dusíka je jednoznačne okres Košice – Šaca s emisiou na úrovni 6 344 ton. Nasledujú Zemianske Kostoľany s celkovou emisiou oxidu dusíka na úrovni 1 689 ton. Tretie miesto patrí Rohožníku vo výške 1 311 ton za rok 2017.

Okrem kovovýroby a hutníctva či oblasti energie a ťažby sa medzi katastrami s najväčšou emisiou oxidov dusíka nachádzajú aj tie, ktoré sa venujú výrobe cementu. Medzi 20 katastrami s najväčšou produkciou oxidu dusíka sa nachádzajú všetky 4 katastre ( v ktorých sídlia výlučne všetky 4 cementárne).

Oxidy dusíka podľa krajov a katastra

Tuhé znečisťujúce látky (TZL)

Tuhé alebo pevné znečisťujúce látky si uvedomujeme asi najčastejšie. Je to totiž prach či popolček, ktorý, nech robíme čokoľvek, stále máme na našich oknách či na autách. Toto sú odvetvia a firmy, ktoré za tým stoja a toto sú kraje a katastre, ktorých sa to najviac dotýka.

Dopad na zdravie: Zdravotná významnosť prachu závisí od veľkosti častíc. Zatiaľ čo väčšie častice môžu pôsobiť iba podráždenie horných dýchacích ciest s kašľom a kýchaním a dráždenie očných spojiviek, menšie častice sa dostávajú až do dolných dýchacích ciest a najmenšie častice môžu prestupovať do pľúcnych skliepkov a buď sa usadzovať v pľúcach alebo aj prenikať do krvného obehu. Zvýšená prašnosť v ovzduší všeobecne pôsobí dráždivo na dýchacie cesty a spravidla sa vyskytuje spolu s ďalšími škodlivinami, ako sú oxid siričitý alebo oxidy dusíka.

Z odborných zdravotníckych štúdií vyplynulo, že v lokalitách s vysokým a dlhodobým výskytom zvýšených koncentrácií malých prachových častíc v ovzduší sa zisťuje k zvýšená úmrtnosť obyvateľov na ochorenia dýchacej a srdcovo-cievnej sústavy. Za citlivé skupiny populácie sa považujú astmatici, osoby s ochoreniami dýchacej sústavy a srdcovo-cievnej sústavy, veľmi malé deti a starí ľudia.

TZL podľa odvetvia

V prvej desiatke výrobcov s najväčšou ročnou emisiou TZL tak nájdeme logicky spoločnosti z oblasti kovovýroby a hutníctva, z výroby chémie a plastov, z oblasti energie a ťažby, z výroby dreva a papiera a taktiež z výroby cementu.

Tuhé znečisťujúce látky podľa odvetvia

V roku 2017 vyprodukovalo na Slovensku 100 najväčších priemyselných znečisťovateľov ovzdušia 4 184 ton TZL. Odvetvím s najväčšou produkciou TZL je kovovýroba a hutníctvo na úrovni 2 853 ton a s podielom 68 % na celkovej emisii TZL (t. j. zo stovky najväčších znečisťovateľov TZL).

Nasledovala oblasť energia a ťažba s takmer 10 % – ným podielom a s produkciou na úrovni 396 ton v roku 2017. Výroba chémie a plastov je tretím najväčším producentom TZL (takmer 8 % – ný podiel s emisiou TZL 323 ton). Pomerne výraznými producentmi sú ale aj výrobcovia dreva a papiera a stavebníctvo (najmä výroba cementu).

Zaujímavý je ale aj pohľad na priemernú emisiu TZL v prepočte na jednu spoločnosť, resp. výrobnú jednotku v každom odvetví. Dominuje kovovýroba a hutníctvo s úrovňou emisie 178 ton TZL na jednu výrobnú jednotku. Nasleduje oblasť výroby chémie a plastov s emisiou takmer 54 ton na jednu spoločnosť. Tretie miesto ale patrí prekvapivo výrobe cementu s úrovňou emisie 29 ton na výrobnú jednotku. Inak povedané, jedna cementáreň vyprodukuje na Slovensku v priemere dvakrát viac TZL ako väčšia fabrika na výrobu papiera (t. j. firma z oblasti produkcie dreva a papiera).

Len pre zaujímavosť, v prípade osobného automobilu (na diesel) je norma v prípade TZL stanovená na 0,005 g / km. Predpokladajme, že jedno takéto auto prejde denne 100 km (a ročne teda 36 500 km) a dosiahne povolené emisné maximum. Emisia TZL v prípade 100 000 takýchto áut tak ročne predstavuje 18 ton.

Odvetvia s najväčšou produkciou TZL

TZL podľa krajov a podľa katastra

Regiónom s najväčšou produkciou TZL je Košický región na úrovni 2 808 ton a s podielom 67 % na celkovej emisii TZL (t. j. zo stovky najväčších znečisťovateľov TZL z celej SR). Pod tieto čísla sa podpísali predovšetkým výrobcovia z oblasti kovovýroby a hutníctva a z oblasti výroby cementu. Nasledoval Trenčiansky región s podielom 8,3 % (347 ton TZL) a Banskobystrický región s podielom 7,2 % (303 ton TZL).

TZL podľa krajov a podľa katastra

Kataster s najväčšou produkciou TZL je jednoznačne okres Košice – Šaca s emisiou TZL na úrovni 2 669 ton TZL. Nasleduje Trnovec nad Váhom s celkovou emisiou TZL za rok 2017 na úrovni 157 ton. Tretie miesto patrí Novákom a Žiaru nad Hronom s emisiami TZL vo výške 144 ton za rok 2017.

Okrem kovovýroby a hutníctva, výroby chémie a plastov či oblasti energie a ťažby sa medzi katastrami s najväčšou emisiou TZL nachádzajú aj tie, v ktorých sídlia cementárne (Ladce a Dvorníky – Včeláre).

Katastre s najväčšou produkciou TZL

Kontakt pre médiá:
Ing. Martin Halás
Riaditeľ IVRA
socialnyinstitut@gmail.com

Komentuj...

Zadajte svoje údaje, alebo kliknite na ikonu pre prihlásenie:

WordPress.com Logo

Na komentovanie používate váš WordPress.com účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Google photo

Na komentovanie používate váš Google účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Twitter picture

Na komentovanie používate váš Twitter účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Facebook photo

Na komentovanie používate váš Facebook účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Connecting to %s

This site uses Akismet to reduce spam. Learn how your comment data is processed.