Analýza emisií znečisťujúcich látok v SR 2019: Najviac ich vypúšťajú hutníci a cementári

BRATISLAVA, 15. decembra 2020 (tlacovasprava.sk) – V aktuálnej analýze sme sa pozreli na to, ktoré odvetvia či podniky sú na Slovensku najväčšími producentmi emisií a to tuhých znečisťujúcich látok (TZL), ale i plynných a zároveň tých najproblematickejších látok: oxidov dusíka a oxidu uhoľnatého.

V prípade každej spomínanej znečisťujúcej látky sme sa porovnali 100 firiem s najväčšou emisiou konkrétnej látky. Výsledkom je v prípade každej látky analýza najväčších znečisťovateľov podľa odvetví, krajov či katastra. Ide o najaktuálnejšie dostupné údaje, a to za rok 2019.

Rovnako ako rok predtým sa oblasť hutníctva a kovovýroby umiestnila v roku 2019 na popredných priečkach najväčších producentov znečisťujúcich látok. Energeticky závislé spracovanie železa a ocele na fosílnych palivách je dôvodom prečo výrobné podniky z tohto odvetvia vypúšťajú najväčšie množstvo napr. oxidu uhoľnatého.

Produkujú zároveň veľké množstvo tepla, preto najväčšou výzvou bude jeho ďalšia využiteľnosť, napr. v podobe elektrickej energie. Tým by sa mala výrazne znížiť spotreba fosílnych palív na jej výrobu a teda aj emisií. Oceliarska výroba je EÚ zaradená medzi tie odvetvia, ktoré sú ohrozené presunom výroby do krajín s menej prísnymi emisnými normami tzv. carbon leakage. Aj preto sú ich emisné kvóty tolerované.

To ale neplatí pri výrobe cementu, ktorá je za hutníctvom a kovovýrobou v tesnom závese. Cementári spolu s hutníkmi a železiarmi obsadili prvých 7 priečok najväčších emitentov CO. Po US Steel a Slovalcu vypúšťa najväčšie množstvo CO CEMMAC v Hornom Sŕní, CHR Slovensko v Rohožníku a Považská cementáreň v Ladcoch. V súčasnosti výrobcovia cementu používajú vysoko horľavý najmä plastový zahraničný odpad namiesto pôvodného uhlia a plynu. Výsledkom sú vysoké hodnoty oxidu uhoľnatého a oxidov dusíka.

V prípade oxidov dusíka (NOx) je jeho najväčším emitentom US Steel a po ňom nasledujú cementári z CRH Slovensko a Slovenské elektrárne. V prvej desiatke najväčších priemyselných znečisťovateľov ovzdušia oxidmi dusíka sa nachádzajú okrem kovovýroby a hutníctva, energie a ťažby aj chemický priemysel a výroba papiera.

Koncentrácia podnikov z vyššie uvedených priemyselných odvetví spôsobuje, že medzi najznečistenejšími katastrami na Slovensku nájdeme katastre ako Košice – Šaca, Žiar nad Hronom, Horné Srnie, Ladce, Rohožník, Zemianske Kostoľany a Nováky.

Analýza vychádza z údajov www.air.sk.

Oxid uhoľnatý (CO)

Dopad na zdravie: CO je toxický a preniká do krvi dýchacím traktom, viaže sa na červené krvné farbivo za vzniku tzv. karboxylhemoglobínu, ktorý stráca schopnosť prenosu kyslíka. Následkom je znížený prívod kyslíka do tkanív.

Organizmus však dokáže tolerovať pomerne vysoké koncentrácie bez príznakov zdravotného poškodenia. Vysoké hodnoty karboxylhemoglobínu boli napr. zistené v krvi fajčiarov. Na oxid uhoľnatý sú najcitlivejšie tehotné ženy a ich plody, ďalej malé deti, osoby s ochoreniami srdcovo-cievneho aparátu a staré osoby.

CO podľa odvetvia

Na popredných priečkach rebríčka spoločností s najväčšou ročnou emisiou CO dominujú jednoznačne spoločnosti z oblasti kovovýroby hutníctva a z výroby cementu.

Emisia CO v t / 2019. Všetky údaje sú počítané zo 100 spoločností, resp. výrobných jednotiek, ktoré sú najväčšími znečisťovateľmi v prípade danej látky. Zdroj údajov: http://www.air.sk

V roku 2019 vyprodukovalo na Slovensku 100 najväčších priemyselných znečisťovateľov ovzdušia 97 830,9 ton CO. Odvetvím s najväčšou produkciou tejto látky je kovovýroba a hutníctvo na úrovni 83 601,1 ton CO ročne a s podielom až 85,5 % na celkovej emisii CO (t. j. zo stovky najväčších emitentov CO v SR).

Nasledovala výroba cementu s takmer 8 % – ným podielom a s produkciou CO na úrovni 7 575,0 ton v roku 2019. Tretím najväčším emitentom CO sú energie a ťažba s produkciou CO na úrovni 2 542,7 ton a s podielom na úrovni 2,6 %. Len pre zaujímavosť 3 výrobcovia cementu v roku 2019 vyprodukovali takmer 3 – násobne viac CO ako 31 podnikov zaoberajúcich sa výrobou energie či ťažbou.

Zaujímavý je tak rozhodne aj pohľad na ročnú priemernú emisiu CO v prepočte na firmu, pričom jedna spoločnosť môže mať viac výrobných jednotiek, resp. zdrojov znečistenia ovzdušia (ako napr. U.S. Steel Košice, s.r.o.).

Dominuje kovovýroba a hutníctvo s údajom 7 600,1 ton na firmu, resp. 5 225,1 ton na výrobnú jednotku. Nasleduje opäť výroba cementu (2 525,0 ton na cementáreň, resp. 1 893,7 ton na výrobnú jednotku). Všetky ostatné odvetvia už dosiahli podstatne nižšie „čísla“.

Len pre zaujímavosť, v prípade osobného automobilu (na diesel) je norma v prípade CO stanovená na 0,5 g / km. Predpokladajme, že jedno takéto auto prejde denne 100 km (a ročne teda 36 500 km) a dosiahne povolené emisné maximum. Emisia CO v prípade 100 000 takýchto áut tak ročne predstavuje 1 825 ton.

Emisia CO v prepočte na 1 spoločnosť. Všetky údaje sú počítané zo 100 spoločností, resp. výrobných jednotiek, ktoré sú najväčšími znečisťovateľmi v prípade danej látky. Zdroj údajov: http://www.air.sk

CO podľa krajov a katastra

Regiónom s najväčšou emisiou CO je Košický región na úrovni 68 205,9 ton a s podielom 69,7 % na celkovej emisii CO (t. j. stovky najväčších znečisťovateľov CO z celej SR). Na druhom mieste skončil Banskobystrický región s podielom 17,3 % (16 907,5 ton CO v roku 2019). Pod tieto čísla sa podpísali v oboch regiónoch najmä výrobcovia z oblasti kovovýroby a hutníctva. Nasledoval Trenčiansky kraj s podielom 6,8 % (s emisiou CO na úrovni 6 690,1 ton). V tomto regióne ale dominovali a najviac CO emitovali výrobcovia cementu.

Emisia CO v prepočte na 1 zdroj znečistenia ovzdušia. Všetky údaje sú počítané zo 100 spoločností, resp. výrobných jednotiek, ktoré sú najväčšími znečisťovateľmi v prípade danej látky. Zdroj údajov: http://www.air.sk

Katastrom s najväčšou emisiou CO je jednoznačne okres Košice – Šaca s emisiou na úrovni 66 048,2 ton a to v dôsledku silného zastúpenia oblasti hutníctva a kovovýroby. Nasleduje kataster Žiar nad Hronom s celkovou emisiou CO na úrovni 15 922,4 ton (opäť v dôsledku zastúpenia hutníctva a kovovýroby). Tromi ďalšími, CO najviac znečistenými, sú katastre Horné Srnie, Rohožník a Ladce. Práve v týchto troch katastroch sídlia cementárne.

Emisia CO v t / 2019. Všetky údaje sú počítané zo 100 spoločností, resp. výrobných jednotiek, ktoré sú najväčšími znečisťovateľmi v prípade danej látky. Zdroj údajov: http://www.air.sk

Oxidy dusíka (NOx)

Dopad na zdravie: Oxid dusičitý je dráždivý plyn, ktorý pôsobí na dýchacie cesty a spôsobuje ich zužovanie. Na vyššie koncentrácie oxidu dusičitého v ovzduší reagujú najmä astmatici a osoby s primárnym ochorením dýchacej sústavy. Citlivejšími sú aj malé deti a starí ľudia.

Oxidy dusíka podľa odvetvia

V prvej desiatke spoločností s najväčšou ročnou emisiou oxidov dusíka nájdeme predovšetkým spoločnosti z oblastí kovovýroba a hutníctvo, výroba cementu, energie a ťažba, výroba dreva a papiera a z chemického priemyslu.

Emisia oxidu dusíka v t / 2019. Všetky údaje sú počítané zo 100 spoločností, resp. výrobných jednotiek, ktoré sú najväčšími znečisťovateľmi v prípade danej látky. Zdroj údajov: http://www.air.sk

V roku 2019 vyprodukovalo na Slovensku 100 najväčších priemyselných znečisťovateľov ovzdušia 18 103,5 ton oxidov dusíka. Odvetvím s najväčšou produkciou tejto látky je energia a ťažba s úrovňou 4 872,6 ton ročne a s podielom 27 % na celkovej emisii oxidu dusíka (t. j. zo stovky najväčších emitentov oxidu dusíka).

Nasledovala oblasť kovovýroba a hutníctvo s 22,3 % – ným podielom a s produkciou na úrovni 4 035,7 ton v roku 2019. Tretím najväčším emitentom oxidu dusíka je výroba cementu s 3 355,9 tonami a s podielom 18,5 %.

Prekvapivo ekologicky zaznávaný chemický priemysel (so 16 výrobnými jednotkami, resp. zdrojmi znečistenia ovzdušia) nevyprodukoval vlani na Slovensku ani polovicu z množstva oxidu dusíka, ktoré vyprodukovali 3 cementárne (4 výrobné jednotky).

Zaujímavý je ale aj pohľad na priemernú emisiu oxidov dusíka v prepočte na jednu spoločnosť alebo výrobnú jednotku (zdroj znečistenia ovzdušia) v každom odvetví. Dominuje výroba cementu s úrovňou 1 118,6 ton na jednu spoločnosť (resp. 839,0 ton na jednu výrobnú jednotku) a kovovýroba a hutníctvo s úrovňou emisie 807,1 ton na 1 spoločnosť (resp. 366,9 ton na jednu výrobnú jednotku).

Len pre zaujímavosť, v prípade osobného automobilu (na diesel) je norma v prípade oxidu dusíka stanovená na 0,08 g / km. Predpokladajme, že jedno takéto auto prejde denne 100 km (a ročne teda 36 500 km) a dosiahne povolené emisné maximum. Emisia oxidu dusíka v prípade 100 000 takýchto áut tak ročne predstavuje 292 ton.

Emisia oxidu dusíka v prepočte na 1 spoločnosť. Všetky údaje sú počítané zo 100 spoločností, resp. výrobných jednotiek, ktoré sú najväčšími znečisťovateľmi v prípade danej látky. Zdroj údajov: http://www.air.sk

Oxidy dusíka podľa krajov a katastra

Regiónom s najväčšou emisiou oxidu dusíka je Košický región na úrovni 5 774,9 ton a s podielom 31,9 % na celkovej emisii oxidu dusíka (t. j. stovky najväčších znečisťovateľov oxidom dusíka z celej SR). Pod tieto čísla sa podpísali predovšetkým výrobcovia z oblasti kovovýroby a hutníctva, z oblasti energie a ťažby a z oblasti výroby cementu.

Na druhom mieste skončil Trenčiansky región s podielom 15,9 % (2 874,1 ton oxidu dusíka). V Trenčianskom regióne dominovali emisie oxidu dusíka pochádzajúce predovšetkým z oblasti ťažby a energie a taktiež z dvoch cementární nachádzajúcich sa v tomto kraji.

Nasledovali Banskobystrický región s podielom 14,1 % (2 544,1 ton), Bratislavský región s podielom 13,6 % (2 470,2 ton) a Žilinský región s podielom 12,3 % (2 226,1 ton).

Emisia oxidu dusíka v prepočte na 1 zdroj znečistenia ovzdušia. Všetky údaje sú počítané zo 100 spoločností, resp. výrobných jednotiek, ktoré sú najväčšími znečisťovateľmi v prípade danej látky. Zdroj údajov: http://www.air.sk

Katastrom s najväčšou emisiou oxidu dusíka je jednoznačne okres Košice – Šaca s emisiou na úrovni 4 073,6 ton. Nasleduje Rohožník s emisiou oxidu dusíka na úrovni 1 352,4 ton. Tretia a štvrtá priečka patria Zemianskym Kostoľanom (s emisiou 1 148,0 ton) a Ružomberku (s emisiou 1 083,6 ton).

Emisia oxidu dusíka v t / 2019. Emisia oxidu dusíka v prepočte na 1 zdroj znečistenia ovzdušia. Všetky údaje sú počítané zo 100 spoločností, resp. výrobných jednotiek, ktoré sú najväčšími znečisťovateľmi v prípade danej látky. Zdroj údajov: http://www.air.sk

Okrem kovovýroby a hutníctva či oblasti energie a ťažby sa medzi katastrami s najväčšou emisiou oxidov dusíka nachádzajú aj tie, ktoré sa venujú výrobe cementu. Medzi 20 katastrami s najväčšou produkciou oxidu dusíka sa nachádzajú všetky 4 katastre (v ktorých sídlia výlučne všetky 4 výrobné jednotky cementární).

Tuhé znečisťujúce látky (TZL)

Tuhé alebo pevné znečisťujúce látky si uvedomujeme asi najčastejšie. Je to totiž prach či popolček, ktorý, nech robíme čokoľvek, stále máme na našich oknách či na autách. Toto sú odvetvia a firmy, ktoré za tým stoja a toto sú kraje a katastre, ktorých sa to najviac dotýka.

Dopad na zdravie: Zdravotná významnosť prachu závisí od veľkosti častíc. Zatiaľ čo väčšie častice môžu pôsobiť iba podráždenie horných dýchacích ciest s kašľom a kýchaním a dráždenie očných spojiviek, menšie častice sa dostávajú až do dolných dýchacích ciest a najmenšie častice môžu prestupovať do pľúcnych skliepkov a buď sa usadzovať v pľúcach alebo aj prenikať do krvného obehu.

Zvýšená prašnosť v ovzduší všeobecne pôsobí dráždivo na dýchacie cesty a spravidla sa vyskytuje spolu s ďalšími škodlivinami, ako sú oxid siričitý alebo oxidy dusíka. Z odborných zdravotníckych štúdií vyplynulo, že v lokalitách s vysokým a dlhodobým výskytom zvýšených koncentrácií malých prachových častíc v ovzduší sa zisťuje k zvýšená úmrtnosť obyvateľov na ochorenia dýchacej a srdcovo-cievnej sústavy. Za citlivé skupiny populácie sa považujú astmatici, osoby s ochoreniami dýchacej sústavy a srdcovo-cievnej sústavy, veľmi malé deti a starí ľudia.

TZL podľa odvetvia

V prvej desiatke výrobcov s najväčšou ročnou emisiou TZL tak nájdeme logicky spoločnosti z oblasti kovovýroby a hutníctva, z výroby chémie a plastov, z výroby dreva a papiera, z oblasti energie a ťažby a taktiež z výroby cementu.

Emisia TZL v t / 2019. Všetky údaje sú počítané zo 100 spoločností, resp. výrobných jednotiek, ktoré sú najväčšími znečisťovateľmi v prípade danej látky. Zdroj údajov: http://www.air.sk

V roku 2019 vyprodukovalo na Slovensku 100 najväčších priemyselných znečisťovateľov ovzdušia 2 590,4 ton TZL. Odvetvím s najväčšou produkciou TZL je kovovýroba a hutníctvo na úrovni 1 267,4 ton a s podielom 48,9 % na celkovej emisii TZL (t. j. zo stovky najväčších znečisťovateľov TZL).

Nasledovali oblasti energia a ťažba s produkciou na úrovni 355,6 ton a chémia a plasty s produkciou na úrovni 353,2 ton. V oboch prípadoch sa jednalo o takmer 14 %-ný podiel. Pomerne výraznými producentmi sú ale aj výrobcovia dreva a papiera a stavebníctvo (vrátane výroby cementu).

Zaujímavý je ale aj pohľad na priemernú emisiu TZL v prepočte na jednu spoločnosť v každom odvetví. Dominuje kovovýroba a hutníctvo s úrovňou emisie 140,8 ton TZL na jednu spoločnosť (resp. 84,5 ton TZL na jednu výrobnú jednotku).

Nasleduje oblasť výroby chémie a plastov s emisiou 117,7 ton TZL na jednu spoločnosť (resp. 58,9 ton TZL na jednu výrobnú jednotku). Tretie miesto ale patrí prekvapivo výrobe cementu s úrovňou emisie 51,0 ton TZL na 1 spoločnosť (resp. 38,2 ton TZL na jednu výrobnú jednotku). Inak povedané, jedna prevádzka cementárne vyprodukuje na Slovensku v priemere dvojnásobne viac TZL ako väčšia prevádzka na výrobu papiera (t. j. firma z oblasti produkcie dreva a papiera).

Len pre zaujímavosť, v prípade osobného automobilu (na diesel) je norma v prípade TZL stanovená na 0,005 g / km. Predpokladajme, že jedno takéto auto prejde denne 100 km (a ročne teda 36 500 km) a dosiahne povolené emisné maximum. Emisia TZL v prípade 100 000 takýchto áut tak ročne predstavuje 18 ton.

Emisia TZL v prepočte na 1 spoločnosť. Všetky údaje sú počítané zo 100 spoločností, resp. výrobných jednotiek, ktoré sú najväčšími znečisťovateľmi v prípade danej látky. Zdroj údajov: http://www.air.sk

TZL podľa krajov a podľa katastra

Regiónom s najväčšou produkciou TZL je Košický región na úrovni 1 274,1 ton a s podielom 49,2 % na celkovej emisii TZL (t. j. zo stovky najväčších znečisťovateľov TZL z celej SR). Pod tieto čísla sa podpísali predovšetkým výrobcovia z oblasti kovovýroby a hutníctva. Nasledoval Trenčiansky región s podielom 13,5 % (349,7 ton TZL) a Banskobystrický región s podielom 11,4 % (296,0 ton TZL).

Emisia TZL v prepočte na 1 zdroj znečistenia ovzdušia. Všetky údaje sú počítané zo 100 spoločností, resp. výrobných jednotiek, ktoré sú najväčšími znečisťovateľmi v prípade danej látky. Zdroj údajov: http://www.air.sk

Kataster s najväčšou produkciou TZL je jednoznačne okres Košice – Šaca s emisiou TZL na úrovni 1 103,4 ton TZL. Nasledujú Nováky s celkovou emisiou TZL za rok 2019 na úrovni 217,2 ton. Tretie a štvrté miesto patrí Žiaru nad Hronom a Trnovcu nad Váhom s emisiami TZL vo výške 165,0 a 122,2 ton TZL za rok 2019.

Okrem kovovýroby a hutníctva, výroby chémie a plastov či oblasti energie a ťažby sa medzi katastrami s najväčšou emisiou TZL nachádzajú aj tie, v ktorých sídlia cementárne (Dvorníky – Včeláre, Ladce a Rohožník).

Emisia TZL v t / 2019. Všetky údaje sú počítané zo 100 spoločností, resp. výrobných jednotiek, ktoré sú najväčšími znečisťovateľmi v prípade danej látky. Zdroj údajov: http://www.air.sk

Kontakt pre médiá:
Martin Halás
Inštitút pre výskum sociálno ekonomických rizík
socialnyinstitut@gmail.com

Komentuj...

Zadajte svoje údaje, alebo kliknite na ikonu pre prihlásenie:

WordPress.com Logo

Na komentovanie používate váš WordPress.com účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Google photo

Na komentovanie používate váš Google účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Twitter picture

Na komentovanie používate váš Twitter účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Facebook photo

Na komentovanie používate váš Facebook účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Connecting to %s

This site uses Akismet to reduce spam. Learn how your comment data is processed.