Analýza Fakulty baníctva, ekológie a riadenia geotechnológií potvrdila, že odpad môže nahrádzať nerastné suroviny

KOŠICE, 26.08.2021 – Tím odborníkov a vedcov z Fakulty baníctva, ekológie a riadenia geotechnológií (FBERG) Technickej univerzity v Košiciach orientovaných na nerastné suroviny, obnoviteľné zdroje energie a cirkulárnu ekonomiku spracovali Analýzu stavu odpadového hospodárstva na Slovensku (celá analýza tu). Tá ukázala zaostalosť nášho systému spracovania odpadu!

Cirkulárna ekonomika/obehové hospodárstvo je uznaným európskym trendom nakladania s odpadmi a jeho základný model bude hybnou silou nielen v oblasti nerastných surovín, ale aj v odpadovom hospodárstve. Analýza sa okrem recyklačnej oblasti zamerala aj na odpad a jeho využiteľnosť pri nahrádzaní fosílnych palív v energetike.

Podiel jednotlivých zložiek odpadu v odpadovej nádobe. Zdroj: https://www.triedenieodpadu.sk/mnozstvo-odpadov/

Tím pod vedením dekana FBERG Dr. h. c. prof. Ing. Michala Cehlára, PhD., analyzoval viac ako 21 000 dát z európskych a Slovenských zdrojov. Vďaka nim vedci dospeli  k zaujímavým zisteniam, ktoré preukazujú aj zmeny správania obyvateľstva v oblasti odpadového hospodárstva v jednotlivých krajinách EÚ, vrátane SR. Najväčšími producentmi odpadu naďalej zostávajú severské krajiny, pričom stredoeurópske štáty, vrátane Slovenska v tvorbe odpadu stúpajú.

Analýza ukázala tiež, že:  

Za ostatných 10 rokov sme produkovali každoročne o približne 3,5 % odpadu viac;

V roku 2020 sa tento trend v tzv. covidovom období nepatrne znížil. Objem odpadu v porovnaní s rokom 2019 však vzrástol o 2,71 %;

Najviac vyprodukoval Bratislavský kraj 357 774 ton, najmenej Trenčiansky kraj 251 835 ton odpadu;

Na Slovenských skládkach stále končí 48 % komunálneho odpadu (oproti roku 2019 ide o pokles o 3 %, o viac ako 20 000 ton);

Najviac sa skládkuje v Trenčianskom, Banskobystrickom a Prešovskom kraji, zhodne po 57 %;

Najmenej sa skládkuje v Bratislavskom kraji 25 % a v Košickom kraji 33 %;

Celková recyklácia komunálnych odpadov dosiahla v roku 2020 v SR úroveň 44 % (ide o súčet materiálového zhodnocovania a zhodnocovania spätným získavaním organických látok):

Materiálové zhodnocovanie 24 %;
Zhodnocovanie spätným získavaním organických látok 20 %;

Najvyšší podiel materiálového zhodnocovania majú Bratislavský a Košický kraj, zhodne po 27 %;

Energeticky sa zhodnocuje menej ako 8 % odpadu (v 2 existujúcich ZEVO v Košiciach a v Bratislave), 187 795 ton.

Do roku 2035 má Slovensko recyklovať 65 % komunálneho odpadu a skládkovať maximálne 10 %. Trendy produkcie komunálneho odpadu boli konzervatívne namodelované počas rokov na úrovni 1 % a 2 % nárastu, čo môže okolo roku 2035 znamenať 2,8 až 3,3 mil. ton komunálneho odpadu ročne.

Cieľom odpadového hospodárstva všade na svete je predchádzať vzniku odpadov, čo vzhľadom na ekonomický rozmach a spotrebiteľské správanie ľudí momentálne nie je možné.

Vývoj množstva KO na Slovenku na obyvateľa/rok. Zdroj: ŠÚ SR

Podľa M. Cehlára: „Trendy vývoja odpadového hospodárstva v EÚ potvrdili, že okrem zavedenia triedeného zberu pri zdroji, v krajinách kde je prítomné aj ZEVO (zariadenie na energetické využitie odpadu), sa kultúra v odpadovom hospodárstve výrazne pozdvihla – obyvateľstvo viac separuje, viac sa recykluje, ale najmä menej sa v danej krajine skládkuje, čo je cieľom odpadového hospodárstva a prechodu na obehové hospodárstvo všeobecne. Tento trend je najintenzívnejší vo Veľkej Británii, Nemecku, Taliansku, Francúzsku a v severských krajinách, kde pri zvyšujúcom sa podielu energetického zhodnocovania dochádzalo k zvyšujúcemu sa podielu recyklácie a znižujúcemu sa podielu skládkovania.“

Predikcia produkcie odpadu v SR pri raste 1 % ročne v tonách. Zdroj: vlastné spracovanie podľa ŠÚ SR a predikcia

Na Slovensku môžeme konštatovať, že priebeh výsledkov analýzy je veľmi podobný – kde je ZEVO, tam sa najviac recykluje a najmenej skládkuje. Dôvod? Vyššie povedomie ľudí o environmente v dvoch najväčších Slovenských mestách, dostatočné možnosti triedenia pri zdroji, blízkosť regionálnych recyklačných kapacít, existencia zmysluplnejšieho využitia zostatkového – nerecyklovateľného odpadu na výrobu energie namiesto skládkovania!“, zdôraznil dekan Fakulty BERG prof. M. Cehlár.

Celá štúdia na stiahnutie tu.

V roku 2035 môže mať Slovensko podľa analýzy potenciál na energetické zhodnocovanie pre takmer 700 tis. až 1 mil. ton odpadu – elektrina pre takmer 180 000 domácností, teplo pre cca 800 000 domácností za predpokladu využitia najlepších dostupných technológií.

Ak by sme si dnes odmysleli skládky pri „zero landfill“ prístupe, potenciál pre energetické zhodnocovanie komunálnych odpadov je podľa M. Cehlára už dnes na úrovni 1,1 – 1,3 mil. ton ročne. To by mohla byť podľa analýzy ročná spotreba elektrickej energie pre 240 tisíc domácností, či dodávok vykurovacieho tepla pre takmer 1 mil. domácností.

Krátke odporúčania pre Slovensko pri prechode na obehové hospodárstvo, s cieľom zvýšiť podiel recyklácie, zhodnocovania a znížiť podiel zneškodňovania skládkovaním:

Nie je potrebné ďalšie navyšovanie skládkovacích kapacít, pretože z analyzovaných dát, predpokladu tvorby odpadu a kapacít vyplýva, že ich je aktuálne dostatok, avšak sú regionálne nerovnomerne rozmiestnené. Znamená to, že v niektorých regiónoch budú dostatočné, naopak v niektorých budú akútne chýbať;
Je potrebné snažiť sa o „zero waste“ prístup (žiť úsporne) všade, kde je to možné, používať opakovane použiteľné materiály, prípadne navštevovať bezobalové obchody;

Vo väčších mestách podporovať vznik „Re-Use“ centier;

Kvalitne realizovať triedenie biologicky-rozložiteľného kuchynského odpadu pri zdroji – vedierkový zber z domácností, následná stabilizácia a úprava na využiteľný kompost bez výskytu mikroplastov;

Dosledovať separovanie biologickej zložky z úpravy komunálneho odpadu (zamerať sa na elimináciu mikroplastov v ťažkej frakcii po mechanicko-biologickej úprave zmesového komunálneho odpadu), aby bol kompost po stabilizácii aplikovateľný v prírode/poľnohospodárstve a najmä aby nekončil ako odpad na skládkach;

Prevádzky na energetické zhodnocovanie odpadu v EÚ v roku 2018. Zdroj: vlastné spracovanie podľa http://www.cewep.eu

Dobudovanie recyklačných kapacít na bio odpad a nerecyklovateľný odpad;

Dobudovanie Zariadení na energetické využitie odpadu (ZEVO) – implementovať do Programu odpadového hospodárstva pre roky 2021 – 2025 – tzn. rozšírenie súčasných kapacít v Bratislave, príp. v Košiciach a vybudovanie nových priamo v regiónoch s najvyššou produkciou odpadu a najvyšším podielom skládkovania – Trnavský kraj, Nitriansky kraj, Trenčiansky kraj, Žilinský kraj. Bezodkladne treba začať pracovať na štátnej koncepcii dobudovania infraštruktúry v podobe takýchto zariadení a zároveň je nevyhnutné podporiť už rozbehnuté investície aj súkromných investorov v regiónoch s najvyšším podielom skládkovania;

Perspektívne uvažovať aj nad energetickým zhodnocovaním TDP z odpadu (tuhé druhotné palivá) v teplárňach veľkých miest, kde je v dostupnosti pripojenie do systému centrálneho zásobovania teplom. V prípade možnosti úprav technológií uvažovať aj nad termickým spracovaním neupraveného, nerecyklovateľného odpadu.

Prílohou tejto tlačovej správy je aj Analýza stavu odpadového hospodárstva a potenciál modelu cirkulárnej ekonomiky na Slovensku, ktorá je zároveň podkladom autorov pre jednu z prvých vedeckých monografií v tejto oblasti na Slovensku.

Kontakt pre médiá:
Daša Šoffová
Dekanát FBERG
sekretariát dekana FBERG
Letná 9, 042 00 Košice
E-mail: sekrd.fberg@tuke.sk

Komentuj...

Zadajte svoje údaje, alebo kliknite na ikonu pre prihlásenie:

WordPress.com Logo

Na komentovanie používate váš WordPress.com účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Twitter picture

Na komentovanie používate váš Twitter účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Facebook photo

Na komentovanie používate váš Facebook účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Connecting to %s

This site uses Akismet to reduce spam. Learn how your comment data is processed.